Také v letošním roce obdržela porota vědomostní soutěže Lidice pro 21. století stovky esejí na pečlivě vybraná témata. Deseti až čtrnáctileté děti a mládež ve věku od patnácti do devatenácti let se v textech zamýšlejí nad tragickými událostmi minulého století a zasazují je do kontextu současnosti. Mnohé práce jsou stylisticky vydařené a především obsahově hodnotné. Kladenské listy ve spolupráci s Památníkem Lidice přinášejí čtenářům ty nejpovedenější ze zaslaných prací.

Více se o soutěži Lidice pro 21. století dozvíte ZDE:

Na téma „Vlastenectví nebo vlastizrada“ se rozepsala Ema Bebčáková, soutěžící v kategorii od patnácti do devatenácti let.

Vlastenectvo alebo vlastizrada? Možno sa to mnohým nezdá, ale medzi týmito dvoma pojmami je veľmi tenká hranica, ktorú neradno prekročiť. Stačí sa pozrieť do histórie Slovenska. Počas 2. svetovej vojny sa na Slovensku dostala k moci strana HSĽS na čele s Jozefom Tisom. J. Tiso bol v určitom zmysle vlastencom – chcel vytvoriť samostatný Slovenský štát, čo sa mu aj podarilo. Na druhej strane však kolaboroval s nacistickým Nemeckom a na smrť do koncentračných táborov poslal desaťtisíce ľudí, prevažne židovského pôvodu a zo Slovenska sa stal nemecký satelit. Po vojne bol preto právoplatne odsúdený za vlastizradu a obesený. Naopak, aktom vlastenectva zo strany slovenských občanov, ktorí sa odmietli nečinne pozerať na teror, bolo Slovenské národné povstanie. Povstalci vedeli, do čoho idú, vedeli, že ak ich chytia, tak za údajnú „vlastizradu“ zaplatia životom oni a aj ich rodiny. A predsa bojovali. Zlé jazyky hovoria, že sa jednalo o vzburu proti vlastnému štátu aj keď to nie je pravda. Povstanie totiž nebolo namierené voči štátu ako takému, ale proti tyranskému a rasisticky orientovanému režimu, ktorý v ňom vládol. Takže kde je vlastne tá hranica? Čo je ešte vlastenectvo a čo už vlastizrada? Za vlastizradu sú považované činy proti vlasti s podporou cudzích činiteľov alebo cudzej moci. Vlastenectvo sa prejavuje láskou a oddanosťou vlasti. Z týchto definícií teda vyplýva, že významné historické činy, ktoré s touto témou súvisia je vždy nutné posudzovať s maximálnou vážnosťou, pretože je veľmi ľahké ocitnúť sa na hrane. Dejiny sú však písané víťazmi. A preto spor v otázke vlastenectvo alebo vlastizrada vždy rozhodujú oni…

 Autor: Ema Bebčáková