Porota vědomostní soutěže Lidice pro 21. století i v letošním roce obdržela na dvě tisícovky esejí na pečlivě vybraná témata. Děti v kategorii 10–14 let a mládež v rozmezí 15–19 let se v nich zamýšlejí nad tragickými událostmi minulého století a zasazují je do kontextu současnosti. Mnohé texty jsou stylisticky vydařené a především obsahově hodnotné. Kladenské listy ve spolupráci s Památníkem Lidice přinášejí čtenářům ty nejpovedenější ze zaslaných prací.

Více se o soutěži Lidice pro 21. století dozvíte ZDE:

Kolik stojí lidský život? Nad tím se v krátké eseji zamyslela Viktória Szabová ze Žiliny, soutěžící v kategorii od 15 do 19 let. 

Chladný vietor sa nemilosrdne preháňa ulicami prázdneho mesta. Slnko zašlo pred pár minútami, no husté mraky vytvárajú ilúziu tmavej noci. V niektorých oknách vidieť slabé tlmené svetlo, ktoré akoby sa neodvažovalo preniknúť ďalej do tmy ako za zatiahnuté žalúzie. Jediný zvuk vydávajú stromy z neďalekého lesa, keď sa pomedzi ne premáva vietor.

Vlastne to nie je jediný zvuk. Ak poriadne napnete uši, možno začujete takmer nepatrnú ozvenu krokov smerujúcich na druhý koniec neprívetivej ulice. Pomedzi zaparkované autá sa ponáhľa postava s kapucňou na hlave a hlavou sklonenou medzi plecami. Vyzerá to, že má niekam namierené. Na konci ulice prejde na chodník, zabočí doprava a zodvihne zrak. Toto miesto očividne pozná dobre, no jediný pohľad prinúti uponáhľaného človeka zastať.

Pár metrov od odbočky sa chodník končí. Začína sa tam most vedúci až niekam doprostred hmly. Pod ním je už z diaľky počuť silné dunenie vĺn narážajúcich o skaly na brehu. Postava sa viditeľne strasie, no pokračuje ďalej smerom k mostu. Niekto by sa možno bál, že taký silný vietor, aký fúkal v túto noc, by mohol most zhodiť. Je to nepravdepodobné, áno, ale strachu nerozkážeš.

O pár minút neskôr tieň zastane uprostred mosta a otočí sa smerom k rieke. Po ceste okolo zriedkakedy prejde auto, nieto ešte chodec. No zrazu sa autá zastavujú a vystupujú z nich ľudia. Hmla sa trochu rozpustí, odhalí človeka sediaceho na zábradlí s pohľadom upreným na nepokojnú hladinu vody.

Všetci, čo prechádzajú okolo, si uvedomia, čo sa deje. Na chvíľu každý jeden zabudne na svoje vlastné problémy, spolu sa sústredia na jediný cieľ: záchranu života, ktorý môže priamo pred nimi skončiť každou sekundou. Nezáleží na tom, ako veľmi si aj oni občas želajú to isté, ani na tom, že človek pred nimi je úplný cudzinec. V momentoch ako tento to všetko zmizne a ostane jediný pocit. Pocit, že nič z toho nie je dôležitejšie, ako tento jeden ľudský život.

Autor: Viktória Szabová