Porota vědomostní soutěže Lidice pro 21. století i v letošním roce obdržela na dvě tisícovky esejí na pečlivě vybraná témata. Děti v kategorii 10–14 let a mládež v rozmezí 15–19 let se v nich zamýšlejí nad tragickými událostmi minulého století a zasazují je do kontextu současnosti. Mnohé texty jsou stylisticky vydařené a především obsahově hodnotné. Kladenské listy ve spolupráci s Památníkem Lidice přinášejí čtenářům ty nejpovedenější ze zaslaných prací.

Více se o soutěži Lidice pro 21. století dozvíte ZDE:

Nejdřív musím poznat sama sebe, abych pochopila ostatní, uvědomuje si v krátké eseji Mirka Svrčková z Kysuckého Nového Města, soutěžící v kategorii od 15 do 19 let. 

Veľmi častým javom niektorých ľudí je poučovať druhých, kritizovať, vyvyšovať sa nad ich názormi a klásť seba do pozície toho múdrejšieho. Prečo to ľudia robia a aké typy ľudí potrebujú poučovať druhých o ich nedokonalostiach, chybách a tom, čo robia nesprávne?

Emocionálne a intelektovo vysporiadaný človek sa nikdy nezníži k spôsobom nežiadúcej kritiky a napomínania druhých. Múdry človek vie, že jediná kritika, ktorá je opodstatnená a účinná je práve sebakritika. Sebakritika a ohodnotenie vlastnej osoby. Práve fakt, vedieť sa vyznať sám v sebe, poznať svoje silné a slabé stránky je najdôležitejším predpokladom k tomu, aby sme si uvedomili, že tak, ako my disponujeme nedokonalosťami, tak isto s nimi disponujú aj druhí ľudia.

Jednoducho neexistuje človek, ktorý by zodpovedal pravidlám vopred načrtnutej šablóny.

Ak si uvedomíme, že nikdy nevtesnáme seba, nieto ešte druhých do dokonalých, niekým predpísaných pravidiel, možno pochopíme, že minimálne kritika druhých nemá pre žiadnu zo strán opodstatnený význam. Čo však význam má, je vyznať sa sám v sebe, rozumieť svojmu vnútru, pracovať so svojim myslením a mať kontrolu nad svojimi myšlienkami, ktoré sú základom správneho premýšľania o sebe, aj o druhých.

Ak odsunieme kritiku do úzadia, ostáva nám buď pochvala, alebo vyjadrenie, ktoré je neutrálne, či mierne opisné, bez náznakov znevažovania, mentorovania a vyvyšovania sa nad človekom. Tak, ako nám sa nepáči, keď na nás niekto nachádza samé nedostatky, nepáči sa to ani druhým. Ak nás však niekto za niečo pochváli, povzbudí, pohladí, usmeje sa na nás, je to určite pre každého príjemnejšie.

Základným predpokladom osobnostného rozvoja je rozumieť a vyznať sa sám v sebe.

Pokiaľ sami seba nevieme ohodnotiť, nerozumieme vlastným pocitom, nevieme čo chceme, kam smerujeme, aké máme ciele, ako sami seba vnímame, ako seba vidíme o niekoľko rokov a pod, načo potom napomíname a kritizujeme druhých? Žeby len preto, aby sme zakrývali to, čo nevieme napraviť u seba? Aby sme zakrývali naše najslabšie miesta, našu nevedomosť, vnútornú disharmóniu, či konflikt, alebo neustálu nespokojnosť so sebou samým?

Iba človek, ktorý sám seba dokonale pozná, môže osobnostne rásť.

Autor: Mirka Svrčková